Dvojdielovka *YOU'RE THE ONE FOR ME* 2/2

Prepáčte, že som neodpisovala na komenty, ale strašne mi blbne blogspot v mobile... :/ Takže vám za ne všetky ďakujem... :) A Sarah boli len najlepší kamaráti :D
No, ale teraz bežte čítať a ja sa padám učiť, lebo to by som nebola ja, aby som si všetko nenechala na poslednú chvíl'u... :D :D - Your Lav. xxx
btw- o necelé 4 hodiny je klip ku Kiss you!! Keep calm and don't stop breathing!! :D

*You're the ONE for me*

*HARRY*

19.12.2012

,,Taylor? Nevidela si moj mobil?" zakričal som jej. Boli sme spolu na lyžovačke a ja som mal celý čas pocit, že som niečo zabudol. Len si spomenúť na to, čo. ,,Máš ho v kufri, zlatko," zasmiala sa. Podišiel som k nemu a začal sa tam prehrabovať. Keď som ho konečne našiel, skoro ma kleplo. 30 správ od nej a asi 60 zmeškaných hovorov. 20 od nej, 20 od Louisa a chalanov a 20 od mamky a Gemmy. ,,Sakra," zanadával som si potichu. Postupne som otváral správy. Písala mi, že jej chýbam, že sa mám ozvať a či som nezabudol. Posledná SMSka ma položila. Nemám sa jej už ozývať. Čo som spravil? Sakra, čo sa stalo? ,,Tay, ktorého je?" spýtal som sa jej. ,,19.-tého zlatko, prečo?" 19. 19. december. Sakra, nie je dnes náhodou futbal? Rýchlo som otvoril kalendár a našiel dnešný deň. "FUTBAL!" stálo tam vel'kými písmenami. ,,Sakra!" zanadával som a celou silou kopol do kufra. Prsty na nohe ma boleli jak sviňa, no bolo mi to jedno. Hnevá sa na mňa. Chodili sme tam každý rok a ja som sa na ňu vykašl'al. Som ja ale magor! ,,Zlatko, čo sa deje?" opýtala sa Taylor. Zdvihol som svoj smutný pohl'ad, plný slz a pozrel na ňu. ,,Och, neplač. Kto ti ublížil?" ,,Nikto mi neublížil. Len ja sám. Zlomil som srdce svojej najlepšej kamarátke. Bože ja som to magor," povedal som a rozplakal sa. Ešte nikdy som neplakal kvoli dievčaťu. Ešte nikdy. ,,Nestojí ti za plač, Hazza," cukrovo sa usmiala. ,,Stojí mi zaň. A neoslovuj ma Hazza. To može len ona," povedal som smutne. Za to može ona. Taylor. Ona to všetko posrala. Kebyže netrávim všetok čas s Taylor, nezabudnem na ňu. Odblokoval som mobil. Rýchlo som zapol internet a našiel si prvý let do Londýnu. Obsadil som si jednu letenku a začal sa baliť. ,,Ideme niekam?" spýtala sa ma Taylor. ,,Ja musím ísť do Londýnu. Ty si tu pre mňa, za mňa zostaň, mne je to jedno," pokrčil som plecami a nahádzal si posledné veci do kufru. Zaklapol som ho a zamieril k dverám. ,,A to ma tu len tak necháš? Veď spolu chodíme!" povedala naštvane a dupla nohou. Úplne vážne ňou dupla. ,,Stavím sa, že do hodiny tu budeš mať ďalšieho chalana," odsekol som jej. Zabuchol som dvere a zamieril von.

21.12.2012

Holmes Chapel. Konečne. Teraz rýchlo za ňou. Musí mi odpustiť. Musí. Nedokážem byť bez nej. Zaparkoval som pred jej domom. Prebehol som k dverám a trikrát stlačil ich zvonček. Nikto neodpovedal. Vyskúšal som to ešte dvakrát, no stále bez odpovede. ,,Shit," zanadával som. Prešiel som k autu a kopol do neho. Veď sa mu nič nestane. Maximálne tak mojej nohe. Nasadol som a zamieril domov.
,,Mami? Gemma?" zakričal som, keď som otvoril dvere. ,,Harry?" spýtala sa mamka a vystrčila hlavu z kuchyne. ,,Ahoj," usmial som sa. ,,Bože, tak si mi chýbal! Prečo si sa neozýval?" pozrela na mňa vyčítavým pohl'adom. ,,Nevedel som nájsť mobil, prepáč mi to," ospravedlňujúco som sa na ňu usmial. ,,V pohode," usmiala sa, no v zápetí sa zamračila. ,,Deje sa niečo, mami?" ,,No, vieš ide o ňu. Je v nemocnici," pošepkala smutne. ,,Moja najlepšia kamarátka je v nemocnici? Prosím, nech to nie je pravda! Čo? Ako? Prečo? Odkedy?" sypal som zo seba. Nie, toto nemože byť pravda. Budem plakať. ,,Zrazilo ju auto, pred dvoma dňami. Myslím, že by si ju mal ísť pozrieť," povedala a mne viac nebolo treba. Vybehol som von a nasadol do auta. Teraz ma netrápilo nič iné, len aby som išiel za ňou. Aby som sa jej ospravedlnil. A aby sa na mňa už nehnevala.
Doktor ma zaviedol k jej izbe. ,,Chcem vás upozorniť, že je v kóme. Počuje vás, no nevie odpovedať, ani reagovať. Možte ísť za ňou," kývol na dvere s číslom 86. 86. Ako naše obl'úbené čísla dokopy. Tá irónia. 17 a 69. Opatrne som otvoril dvere, čím som prepustil pás svetla do tmavej izby. Podišiel som k jej posteli. Chytil som ju za ruku a rozplakal sa. Slzy mi tiekli ako o závod. Padali na dlážku a pomaly vytvárali malú mláčku. ,,Ja, neviem ako ti to povedať. Prepáč mi to. Prepáč. Nechcel som. Prosím, bolí ma to. Prepáč. Neuvedomoval som si, aká si pre mňa doležitá. Bral som ťa ako samozrejmosť, ktorú nikdy nestratím. Presne ako sa vraví: 'Človek si uvedomí čo mal, až keď to stratí, pretože dovtedy to bral ako samozrejmosť.' Netuším, kto to povedal, ale viem, že niekto významný. Ja nemám pameť na mená a také veci. Moja pameť slúži len k pár veciam a pred pár dňami ma sklamala. Zabudol som na náš vianočný zápas. Zabudol som. A vel'mi ma to mrzí. Je mi to l'úto. Ak by som nezabudol, neležala by si tu. Možno by som tu ležal ja, lebo by som sa postavil pred to auto, aby som ťa bránil, aby sa ti nič nestalo. Radšej by som aj umrel, ako vidieť, že umieraš ty. Si pre mňa doležitá. Ty si bola tá, ktorá sa v školeke smiala z mojich jamok v lícach. Ty si tá, ktorá ma ako jediná smie volať Hazza. Ty si tá, ktorá tu bola vždy pre mňa, pred ktorou som sa nehambil plakať, pred ktorou som nemusel skrývať svoje pocity. Ty si tá, ktorá so mnou pozerala futbal neskoro do noci, ktorá sa správa ako ten najroztomilejší chalan. Ktorá sa predomnou nehambí odgrgnúť si, ktorá je ku mne drzá, ktorá ma smie biť, urážať Ty si tá, ktorá sa nehambí za svoje telo, ktorá sa pri mne nehambí byť v spodnom prádle. Ty si tá, ktorá je šialená, ktorá sa správa ako decko, vraví svoj názor, háda sa a kašle na všetky pravidlá. Tá, ktorej je všetko jedno. Tá, ktorá je mojou najlepšou priatel'kou. Pametáš, na moje trináste narodeniny? Darovala si mi náhrdelník s otváracím príveskom. Dnu bolo vyryté FOREVER & ALWAYS a bola tam naša spoločná fotka. Vtedy si mi ho zapla na krk a povedala si mi, že budeme spolu navždy. A ja som to tak aj chcel. Ty si tá, s ktorou chcem byť navždy," dokončil som. Hlas sa mi triasol od tol'kých slz a sily ma pomaly opúšťali. Nevládal som. Potreboval som vedieť, či sa na mňa ešte stále hnevá. Či mi vobec odpustí.

'Kde si? Nabehla sem tvoja Taylorka, že si zdrhol. BooB.'

Cinkla mi SMSka.

'Pošli ju doriti prosím. Keď som jej to povedal ja, asi nerozumela. Som v nemocnici, v HP. Haz'

'V nemocnici? :O Ideme za tebou!! Čo sa stalo? BooB.'

'Ja som v pohode, don't worry. Ale ona nie. Moja najlepšia kamarátka tu leží mojou vinou. Príď prosím, potrebujem oporu. Izba 86. Haz'

'Som na ceste bro. Aj s chalanmi. BooB.'

Odložil som mobil a pozrel na ňu. Ležala tam a vyzerala tak nevinne. Tak zlato a zranitel'ne. Mohol som sa na ňu pozerať aj hodiny. A aj som to robil.
,,Harry?" ozvalo sa od dverí. ,,Hm?" zdvihol som hlavu. Zbadal som tam štyri hlavy. Jedna sa hneď rozbehla ku mne. Silno ma objal a ja somsa mu rozplakal do trička. ,,Psst, to bude dobré," šepkal a hladil ma po chrbte. K našemu objatiu sa pridali dalšie tri páry rúk. ,,Ja sa o ňu bojím," zašepkal som. Hlas sa mi triasol od strachu. ,,Ona je silná. Vydrží to," povedal Louis.

23.12.2012

,,Kafé?" opýtal sa Zayn a ja som prikývol. Podal mi jedno a ja som do neho len zamyslene pozrel. ,,Vieš, že možeš ísť domov, však?" opýtal som sa ho. Už tu bol len on. Niall odišiel v deň, ako za mnou prišli, pretože mu potom už neletelo lietadlo domov. Liam odišiel včera a Louis dnes ráno. Predsa Louis musel byť s rodinou, veď bude mať narodeniny. ,,Postarám sa o teba. Pozri sa. Celý sa trasieš a si horúci. Určite máš teplotu. Mal by si si pospať," zamračil sa. ,,Som v poho," odvetil som a napil sa z kávy, ktorá mi popálila jazyk a pery, ,,mal by si ísť za rodinou," pošepol som a teraz si pred odpitím poriadne pofúkal kávu. ,,Zostanem s tebou ešte dnes," usmial sa. ,,Ďakujem, bro. Si kamoš," zamrmlal som si. ,,Poď ku mne," objal ma a ja som sa znova rozplakal. Posledné dni len plačem a plačem a plačem. Nerobí mi to dobre, no je mi to jedno.

25.12.2012

Ešte stále nič. Neprebrala sa. Už je mimo šesť dní. Doktori jej dávajú ešte deň a potom ju chcú odpojiť. To nesmiem dovoliť. Záleží mi na nej.
Znova som si sadol k jej posteli,chytil ju za ruku a začal plakať a rozprávať. Ako každý deň. ,,Ahoj. Ja, chcem sa ti znova ospravedlniť. Je mi to l'úto. To, že som na teba vtedy zabudol, to, že tu teraz ležíš. Je to moja vina. Mal by som tam byť ja nie ty. Chcem aby si sa prebrala. Prajem si to najviac na svete a momentálne je to jediná vec, na ktorej mi záleží. Ako som tu každý deň pozeral na teba, ako som dúfal, že otvoríš svoje dokonalé oči a usmeješ sa na mňa tým svojím dokonalým úsmevom, uvedomil som si jednu vec. Že nechcem, aby si bola moja kamarátka. Chcem, aby si bola moja priatel'ka. Chcem ťa bozkávať, chcem ťa mať len pre seba. L'úbim ťa. Najviac na svete. A ak sa už nepreberieš, chcem, aby si to vedela," dopovedal som. Nahol som sa k nej a prilepil jej na pery jeden bozk. Opatrne som jej jazykom zašiel do úst. Po pár sekundách som sa od nej odtiahol. Smutne som sklonil pohl'ad a zamieril k stoličke, ktorá bola mojou prechodnou postel'ou. ,,Mal by si si umyť zuby, alebo si aspoň vypláchnuť ústa, pretože vel'mi dobre vieš, ako nenávidím kávu," ozvalo sa spoza mňa. Rýchlo som sa otočil. Nesnívalo sa mi to. Naozaj sa prebrala. Rozbehol som sa k nej a silno ju objal. ,,Bože moj, prepáč mi to prosím," šepkal som jej do pleca. ,,Haz, ja som ti odpustila už keď si za mnou prišiel. Nedokázala by som sa na teba hnevať," zasmiala som sa. ,,Ako to, že si sa prebrala?" dostal som zo seba po chvíli. ,,Princeznú prebudí až bozk skutočnej lásky od statočného princa," usmiala sa, ,,ďakujem ti princ." ,,Nemáš začo, princezná," zasmial som sa a nahol som sa, aby som jej mohol dať pusu. ,,Ten dych!" upozornila ma so smiechom. ,,Si hrozná," zamrnčal som. ,,Tebe smrdí z úst, nie mne," mykla plecami a rozkošne sa zasmiala. ,,L'úbim ťa ty trdlo," zasmial som sa. ,,Aj ja teba," prikývla a vtisla mi bozk na líce, ,,a teraz tie ústa!"